Kisberezna, 1675. decz. 10.
Volosinovszky püspök bizonyos Iván fiát, a fejedelemasszony jobbágyát elbocsátotta Ruskó faluból, keressen
magának egyházat, ahol tud.
(Hodinka a cirill írást a szlavisták használta írással átírta.)
Josif s Ternovoj Volosinovski milostiju bzieju pravoslavnij epkp Mukacovskij, i vseja zemlja Ugorskoj ot ego
jasnosti cesarskoj nadannij. Izvestno tvorim pisanem nasim komu o tom vedati nalezit imenovite jasnevelikomoznoj
korolici pane nasoj milostivoj i panom patrom i vsemu duhovenstvu episkopii Mukacovskoj to oznajmuju, iz em pustiv
iz Ruskogo Ivanovogo sina poddanogo velikomoznoj korolice, ale ne do Ruskogo Ivanovogo sina poddanogo velikomoznoj
korolice, ale ne do Russcinskoj cerkve, edno tam, de sebe mozet naiti parafiju inde. I otec Jurko Ruscanskij a zebi
cele zostal iz sinom svoim pri cerkvi stogo Dimitrija. A hto bi mu parancoval i upiralsja na ego parafiju, povinen
dati na gorog sto zolotih besanu (?) a na monastir 8. i kljatva na nem zostae vecnaja, bo mae bizoncaki cog.....u (!)
pri kotrihsja zapisal zadnu pereskodu ne ciniti. Toj poddani Jurkovij i ego detom, na sto da lepsej veri podpisujusja
s pritesnenem pecati nasoj. V monastiru Malo Bereznom pri hrame stgo Nikoli r. b. 1675. mca Dekemrija dnja desjatogo.
Viserecennij episkop rukoju vlasnoju.
Ered. egész íven hosszában írva szöveg alatt gyűrű pecsét, Ungvár, Püsp. levt. Vac. cand. in gre 4. sz.
-- Uo. egy múlt száz. eg. íves más. is.
-- Köz. Duliskovics, id. m. 125. l.